Potrebuje odluku cirkví štát alebo spoločnosť?

Autor: Ľuboš Greguš | 13.4.2015 o 20:11 | Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1075x

Pálčivá téma posledného obdobia. Hlasy pýtajúce si odluku Cirkvi od štátu tu boli a vždy aj budú, no neúspešné referendum túto tému navrátilo k životu v ešte väčšom meradle, ako sme ju poznali. A nenecháva chladnými ani známe slovenské osobnosti. 

Katolícka Cirkev si na Slovensku udržuje neustále silnú pozíciu. V tomto smere patríme k štátom ako sú Španielsko či Poľsko. I napriek tomu, že sa prezentujeme ako sekulárny štát, náboženstvo má významné postavenie pri rozhodovaní o veciach verejných a zasahuje aj do zákonoradnej moci. Príkladom môže byť zmena znenia niektorých častí Ústavy SR zo strany KDH (napr. manželstvo je zväzok iba jedného muža a jednej ženy). Pre tých, čo nevedia – sekulárny štát nie je viazaný na nijakú náboženskú ideológiu, zaručuje slobodu vyznania a akákoľvek cirkev je odlúčená od štátu. Sekularizmus možno vidieť už v samotnej Ústave SR, v ktorej sa píše: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ (Prvá hlava, článok 1, odsek 1). No aj napriek tomu, spoločnosť vníma potrebu nahliadať na veci aj z náboženského hľadiska. Alebo žeby nie?

Februárové referendum ukázalo inú stranu mince. Referenda za rodinu sa zúčastnilo 21,41 % zo všetkých oprávnených voličov, čo je viac ako 944 000 obyvateľov. Samozrejme, nie všetci hlasovali „3-krát áno“, no drvivá väčšina zúčastnených podporila snahu Aliancie za rodinu. Čo to však ukazuje? Na Slovensku sú podľa posledného sčitovania obyvateľstva z roka 2011 až 3 347 277 veriacich ľudí (údaj zahŕňa všetky vierovyznania uznané v SR bez rozdielu a je možné ho nájsť na stránke Štatistického úradu SR). Veriacich je teda 62 % všetkých Slovákov. Kde sa však nachádzali počas referenda? Je im smerovanie spoločnosti ľahostajné? Sú príliš leniví, aby sa dostavili k hlasovacím urnám? Či ich už nebaví počúvať o veciach, ktoré aj tak nič nezmenia? Náboženstvo sprevádza spoločnosť od jej prvopočiatkov – od pohanských božstiev až po súčasné rozloženie duchovného sveta.

Pre štát ako taký, financovanie cirkví nie je ničím „náročným“. Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2015 vyhradilo na ich fungovanie „iba“ 38 314 475 €, čo z hľadiska celkových výdajov štátneho rozpočtu činí po zaokrúhlení 0,19 %. Z praktického hľadiska ide o zanedbateľnú čiastku. Financuje sa z nich 14 cirkví. Samozrejme, najviac finančných prostriedkov sa dostáva katolíckej Cirkvi kvôli najväčšiemu počtu veriacich. Avšak spoločnosť to vidí trochu inak.

Hlasy o odluke neprichádzajú len zo strán ateistov, ale aj od samotných veriacich. Či už sú to tí, ktorí veria vlastnou vierou, tí, ktorí veria a občas zavítajú aj do Božieho chrámu, alebo tí, ktorí tam chodia pravidelne. Spoločnosť prestáva vnímať nalievanie peňazí do cirkví ako optimálnu možnosť narábania s jej daňami. K podobnému názoru dospela aj nejedna známa tvár slovenského showbiznisu. Nedávno internetom putovalo video s vyjadrením slovenskej herečky Zdeny Studenkovej, ktorá otvorene odmietla financovanie akejkoľvek cirkvi v našom štáte, pretože peniaze chýbajú v dôležitejších oblastiach, napr. v školstve. Ja plne súhlasím a myslím si, že nie som sám. Spoločnosť si uvedomuje, že podpora cirkvi nie je vhodná pri súčasnom stave fungovania štátu.

Náboženstvo je vec viery a tú človeku nemôže nikto vziať. Viera u nás prežila z historického hľadiska neskutočne veľa – od prenasledovaní v jej prvopočiatkoch (ranné kresťanstvo), cez vyhladzovacie tábory (judaizmus) až po komunizmus, kde nebola v súlade s ideológiu (znova kresťanstvo). Jedinú vec nemôžu človeku zobrať, a to je jeho rozum a rozhodovanie sa. Viera je znakom slobody rozhodnutia sa, a preto by sme nemali niekoho rozhodnutia financovať a iných nie. Viera je nesmrteľná a má dostatok možností ako sa udržať pri živote bez toho, aby sme ju museli dotovať z peňazí iných. Sám som veriaci a súhlasím s odlukou cirkví od štátu.

Štát z finančného hľadiska odluku nepotrebuje. Či dá peniaze cirkvám alebo niekam inam, nijako nezmení fakt, že to budú výdaje. Avšak spoločnosť si uvedomila, že kŕmiť „nesmrteľné“ veci nemá veľký význam. Možnosť vybrať si vierovyznanie by nemala závisieť od toho, či sú moja viera, jej inštitúcie alebo organizácie dotované.

Je potrebné spraviť zmeny. Robme ich teda v tých smeroch, kde to nebude bolieť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?